Arrheniova teória kyselín a zásad 19. Arrhenius Prvá teória, ktorá vysvetľuje pojmy kyselina a zásada Kyseliny. Brönstedova teória kyselín a zásad (1923) Kyseliny sú látky schopné odovzdávať protóny #222; sú donormi protónov, zásady sú látky, ktoré sú schopné .
Brönstedova teória kyselín a zásad. Kyseliny sú látky schopné odovzdávať protóny – sú donormi protónov. Zásady sú látky, ktoré sú schopné . Brönstedova teória kyselín a zásad (1923).
Kyseliny sú látky schopné odovzdávať protóny Þ sú donormi protónov, zásady sú látky, ktoré sú schopné protóny . Funkcia Brönstedovej kyseliny alebo zásady sa môže prejaviť až po spojení. Lewisova teória má význam predovšetkým v chémii koordinačných zlúčenín, kde . Lewisova teória – kyselina je látka, ktorá môže viazať voľný. Na kyseliny a zásady se dá nahlížet z různých úhlů.
Příklady brønstedovských kyselin a bazí. Aby sa zdôraznil mimoriadny význam, aký prisudzuje táto teória protónu, kyseliny a zásady sa označujú ako protolyty a reakcie medzi nimi ako protolytické. Brønstedova–Lowryho teorie kyselin a zásad definuje za jakých podmínek se látky chovají jako kyseliny nebo zásady. Navrhli ji nezávisle na sobě Johannes .
Existuje niekoľko teórií definujúcich pojmy kyselina a zásada. V chémii sa niektoré látky označujú podľa týchto teórií ako Arrheniova kyselina, Brønstedova .